Prichádza jeseň, čas šumu lístia a šepotu spomienok...
Aj keď slnečné lúče ešte prenikavo hrejú, noc nás nájde skôr a zobúdzame sa do tmavého rána. Leto sa s nami pomaly ale s istotou lúči a farebná jeseň už klope na dvere...
Pri príležitosti jesenných osláv, sme sa dňa 28.10.2024 v triedach na 1. stupni - učili celý deň v maskách. Aj pani učiteľky sa premenili v tento deň na čarodejnice a zábavnou formou spolu so svojimi žiakmi: škriatkami, jesennými vílami, princeznami, postavičkami z rozprávok a hier, vypracovávali zábavné pracovné listy, tancovali a spievali. Priblížili sme si spolu naše sviatky: Sviatok všetkých svätých /1.11./ a Pamiatku zosnulých (tzv. Dušičky) /2.11./, ktoré spolu so svojimi rodinami budeme oslavovať počas Jesenných prázdnin. Strávili sme v škole spolu pekné chvíle a rozlúčili sme sa tak na Jesenné prázdniny. Učenie v maskách nám spestrili bývalé žiačky pani učiteľky Idky Bátorovej – šiestačky, ktoré navštívili každú triedu s pekným vystúpením v maskách a odmenili najlepšie dievča a najlepšieho chlapca v triede. Za to im patrí veľké ĎAKUJEME 😊!!!
Ďakujeme všetkým pani učiteľkám za organizáciu a deťom, ktoré sa „UČENIA V MASKÁCH“ zúčastnili. Tešíme sa na oslavu jesene aj na budúci rok – v duchu našich Slovenských zvykov a tradícií 😊.
Poďte s nami zistiť, aké rituály a tradície sprevádzali príchod jesene v časoch našich predkov.
SLOVENSKÉ ZVYKY A TRADÍCIE:
Jeseň bola obdobím tajomna. Súmrak zahalil polia i dediny, dievčatá sa začínali stretávať na večerných priadkach a páračkách, ku ktorým neodmysliteľne patrili aj strašidelné povedačky. Okrem toho prichádzali aj najväčšie sviatky zosnulých, ktorým naši predkovia vzdávali patričnú úctu.
Gazdovia, ktorí po náročnom lete už mleli z posledných síl, našli utešenie pri pohľade na zásoby pripravené na zimu. Ostávalo im poďakovať sa za dobrú úrodu a osláviť ju hodami či vinobraním.
Začiatok jesene sa meteorologicky pripisuje prvému septembrovému dňu a svoje miesto má aj v ľudových pranostikách. Príjemné počasie v tento deň malo predpovedať teplo po celú jeseň.
Koniec leta sa dotkol aj mnohých detí, ktoré leto strávili pomáhaním svojim rodičom pri ťažkej práci na poli. Školský zvonec sa rozozvučal a z pomocníkov sa opäť stali žiaci, ktorí s radosťou i s obavami zasadli do školských lavíc.
Kým deti z bohatších rodín smútili za prázdninovými dobrodružstvami, deti roľníkov si vydýchli, že je letné obdobie práce konečne za nimi. Školstvo prechádzalo počas desaťročí kolosálnymi reformami. Menili sa nielen učebné osnovy, ale najmä dostupnosť vzdelania, ktoré sa postupne stávalo dosiahnuteľné aj pre chudobné deti a dievčatá.
Učitelia predstavovali autoritu nielen medzi deťmi. Radu u nich hľadali aj bežní dedinčania a vo vidieckom prostredí patrili k váženým osobám. Šikovné deti, hoci aj z chudobných rodín, vedeli potiahnuť, kým lajdáci sa len triasli z ich prísneho pohľadu. A neostalo len pri pohľade, fyzické tresty boli v minulosti skôr pravidlom, ako výnimkou.
Žiakov po príchode domov zo školy nezabávali záujmové krúžky, ale ďalšia práca, s ktorou pomáhali svojim rodičom. Kopali sa zemiaky, ktoré sa následne zvážali z poľa a uskladňovali v pivniciach. Do sudov sa chystala kapusta, zbierali sa oriešky, šípky, trnky i gaštany.
K septembru patrili aj mariánske sviatky, ktoré mali v našej krajine vždy hlboké korene. Každá domácnosť mala aspoň jeden obrázok či sošku Panny Márie a spoločné modlitby boli každodenným chlebom. Vo sviatočné dni sa konali púte a ženy mali zakázané vykonávať určité domáce práce.
Po sviatočných omšiach nasledovala hodová oslava, ktorá okrem vynikajúceho pohostenia zahŕňala aj muziku a tancovačku do neskorej noci. Niet divu, že bola obľúbená najmä u mladých, pretože pre gazdiné znamenala značnú záťaž.
Keďže hody nebývali všade v rovnakom čase, gazdovia očakávali príchod príbuzenstva, ktoré trebalo pohostiť. Gazdiné preto pred hodami čakalo nielen veľké upratovanie, ale aj vyváranie a vypekanie dobrôt.
Spomenúť treba aj smutné udalosti, aké boli napríklad lapania mládencov, ktoré sa často diali práve v tomto období. V časoch vojnových konfliktov sa bojové oddiely potýkali s nedostatkom vojakov. Našli sa aj mládenci, ktorým sa vojenská uniforma páčila a naverbovať sa dali dobrovoľne.
Doba našich predkov mala svoje radosti a starosti, ľudia si pomáhali, smiali sa spolu a spolu i plakali. Súdržnosť, ako jasný lúč teplého slnka, svietila jasne v každom období roka. Aj v jeseni.
Po revolúcii v roku 1989 sa k nám dostal z USA Hallowen, ktorí sa do Ameriky dostal najmä v 19. storočí, začali robiť svetlonosov z dýň, namiesto dovtedy tradičnej repy a sviatok sa rýchle medzi ľuďmi udomácnil.Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť.Mnohí odborníci tvrdia, že je to niečo, čo nesúvisí s povahou dieťaťa a je to pre detskú dušu cudzí prvok.Dovtedy pre nás neznámy sviatok sa začal aj v našich končinách udomácňovať. Ľudia začali zdobiť tekvice, organizovať párty v strašidelných kostýmoch či súkromné večierky plné hororových prekvapení. Hallowen prenikol aj do škôl, kde deti začali zdobiť tekvice a tiež masky na rôzne zábavné podujatia. Dovtedy cudzie tradície sa začali pre ľudí stávať samozrejmosťou, ktorej často ani dobre nerozumeli.
A aj práve preto je veľmi dobré poznať tradíciu obidvoch sviatkov, aby sa človek mohol správne rozhodnúť, ktorý sviatok má vlastne oslavovať.
Pri písaní tohto článku boli použité nasledujúce zdroje: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská)
Vypracovala: Mgr. Lada Novotná